V ôsmom ročníku sa žiaci na hodinách chémie učia o prvkoch, zlúčeninách a ich vlastnostiach. Úlohou žiakov bolo vymyslieť poviedku, príbeh, básničku na tému Prvky, zlúčeniny a ich vlastnosti. Že naši žiaci majú bohatú fantáziu zistíte po prečítaní uvedených diel. Zahlasujte za poviedku, ktorá sa vám najviac páči. Hlasovať môžete na edupage v sekcii Komunikácia - Ankety - Všeobecné - Chemické poviedky 8. ročník do 6.6.2021 20.00 hod. Poviedku, ktorá získa najviac hlasov odmeníme.... .
Hlasujte tu:
https://kupeckeho.edupage.org/anketa/?eqa=Y21kPUhsYXNvdmFjaWVBbmtldHkma2F0ZWdvcmlhPXZzZW9iZWNuZQ%3D%3D
CHEMICKÁ ROZPRÁVKA
Kedysi dávno, pradávno bol princ menom Kyslík. Bol jedináčik. Žil iba so svojou matkou a otcom.
Jedného dňa však išli jeho rodičia na výpravu na more a princa nechali doma, lebo musel študovať do školy. Nevracali sa niekoľko mesiacov. Nakoniec sa zistilo, že loď sa nenašla a ani neprišla do prístavu. Rodičia zahynuli tragickou smrťou.
Princ sa stal kráľom celej zeme. Jedného dňa musel vytriediť rodičom veci - staré papiere a spisy. Ako ich tak triedil, našiel svoj rodný list. Mal tam napísané, že má brata menom Vodík. Rozhodol sa, že ho nájde.
Hľadal dlhé mesiace v celom kráľovstve aj u susedov mocných kráľov, ale nenašiel ho. Jedného dňa, ako išiel cez Magický les, tak v ňom zablúdil . Išiel strmou cestičkou dole lesom a prišiel k veľkej jaskyni. Zakričal dnu, či tam niekto nie je. Z jaskyne sa ozvalo: „Kto tam, kto tam?” Kráľ hovorí: „Ja, kráľ Vodík! Zablúdil som.” Prvok vo vnútri mu odpovedal: „Áno pane, poďte ďalej.” Kráľ vstúpil a pýta sa: „Kohože som navštívil?” A neznámy prvok odpovedal: „Ó môj pane, som iba obyčajný chudák Vodík.” „Vodík?” pýta sa kráľ. „Áno, Vodík.” Povedal, už známy prvok. „Ach, brat môj konečne som ťa našiel. Dlhé mesiace som ťa hľadal, krajín som prešiel tisíc, ale teba som našiel až teraz. Vráť sa so mnou naspäť do našej zeme a budeme môcť kraľovať spolu celému kráľovstvu.”
Vodík už nestačil nič povedať, lebo zrazu do jaskyne udrela sila Božia „Bum! Bác!” Bratia začali kričať bolesťou. „Brat môj, čo sa to so mnou robí?! Všetci čerti so mnou šijú.” Kričal Kyslík. „Neviem, drahý brat Kyslík. Zdá sa mi, že sa spájame.” A veru tak aj bolo. Z Kyslíka a Vodíka sa zrazu vytvorila voda, ktorá je na Zemi veľmi dôležitá.
A tak môžeme povedať, že Kyslíkovo želanie kraľovať celej zemi spolu so svojím bratom Vodíkom, sa splnilo.
Goliášová Dominika, Mišániková Viktória, 8.C
CHLOROVODÍK
Žil raz jeden Vodík a Chlór, ktorí boli do seba veľmi zamilovaní. Z ich lásky sa narodilo dieťa Chlorovodík. Chlorovodík bol vysoko dráždivý a rozleptával všetkým sliznice. Keďže pre ľudí bol zlý, tak ho rodičia museli skrývať, aby sa ľudia nehnevali. Chlorovodík nemal kamarátov a bol z toho smutný. Ale mal aspoň milujúcich rodičov, ktorí ho vedeli rozosmiať, za čo im bol vďačný.
Laura Sedláková, Viki Kopytková, 8.A
KRÁTKY PRÍBEH O TOM, AKO VZNIKOL CHLORID SODNÝ.
Kamaráti od nepamäti, Chlór a Sodík. Ale časom si chlór začal uvedomovať, že nechce aby bol Sodík iba kamarát. Chcel aby boli viac ako len kamaráti. Avšak Sodíku to nikdy nepovedal. Nikdy sa neodvážil vyznať svoje city, aj keď ho to vo vnútri ubíjalo. Vždy ich skrýval, až kým si Sodík nenašiel novú „polovičku“, o ktorej Chlóru stále rozprával. Chlór to v jeden večer už nevydržal dlhšie v sebe dusiť a musel sa so svojimi citmi vyznať Sodíku. Sodík to nezobral veľmi dobre. Priateľstvo s Chlórom ukončil.
O pár rokov neskôr Sodík ležal sám na pohovke a prehľadával si staré, špinavé fotky s rodinou a priateľmi, pri ktorých našiel aj staré fotky s Chlórom. Uvedomil si, že mu Chlór chýba. Rozhodol sa, že mu zavolá. Bol veľmi nervózny, od nervozity sa až potil.
Jedna jeho časť chcela, aby Chlór zodvihol telefón, ale tá druhá sa bála, že sa s ním nebude chcieť rozprávať.
Nakoniec Sodík zistil, že Chlór bol rád, že sa ozval. Vraj mu taktiež chýbal. Začali sa stretávať častejšie a zistili, že sa nič nezmenilo. Po nejakom čase to medzi nimi začalo aj iskriť a obaja si uvedomovali, že sa niečo deje. Napokon prvý krok spravil Sodík, ktorý sa v jeden okamih opýtal Chlóru, či s ním nepôjde na večeru. Chlór tam stál ako stĺp, bol zaskočený a neveril, že by mu niekedy opätoval city.
Sodík bol vystrašený a bál sa, že to znova všetko pokazil. Po hodnej chvíli ticha sa Sodík začal ospravedlňovať, že to, čo práve urobil, bola hlúposť. Sodík však nestihol dopovedať a vysvetliť svoje správanie. V tom ho Chlór umlčal pusou. To stačilo Sodíku ako odpoveď. A tak sa iba usmial a pusu mu opätoval.
Napokon sa Chlór a Sodík zlúčili a z toho vznikol Chlorid Sodný. Toho všetci poznali ako kuchynskú soľ. Stala sa z nich rodina a žijú až do smrti.
KONIEC.
Tereza Tibenská, Timea Bianca Karyová, 8.C.
OCOT – ZÁCHRANÁR
Jedného dňa išlo malé dievčatko do obchodu. Malo so sebou maminu nákupnú tašku. V obchode kúpila ocot, mlieko a za odmenu cukríky. Cestou späť ich jedla, až zostal prázdny obal. Ako slušné dievča, obal chcela hodiť do koša. Avšak bola veľmi roztržitá a do koša hodila miesto obalu ocot. Kôš bol hlboký a ocot sa v ňom vylial. Zrazu bolo počuť veľký šum ... šššš. Na dne koša bola sóda bikarbóna, ktorá s octom zreagovala a vznikal oxid uhličitý. Neviditeľný oxid uhličitý začal zapĺňať kôš. Práve išla okolo stará pani s cigaretou v ruke. Cigaretu bez váhania odhodila ku košu. Ešte stále horiaca cigareta podpálila papier. Plameň sa rýchlo šíril. Zrazu, akoby z ničoho nič, z koša začal vytekať hrdinský oxid uhličitý. Približoval sa a klesal k plameňu. Pomaly zahasil plameň. .... A zrodil sa hrdina!
Martin Bedenský, Matúš Kealoha, 8.A
PRÍBEH O STRATENEJ – NÁJDENEJ RODINE
Kde bolo, tam bolo, za šiestimi horami a šiestimi doľami, žil raz jeden Oxid Lítny. Bolo to šťastné dieťa, s krásnymi bielymi vlasmi. Žil bez rodičov u tety Sodíkovej a uja Chlóra. Tí mali len jedno dieťa – Chlorid Sodný. Chlorid Sodný bol už dospelý, preto býval sám v meste Halogenidov. Keď malo Oxid Lítny 12 rokov, chcel sa dozvedieť, kto sú jeho rodičia. Pýtal sa tety a tá mu povedala, že má ísť do dediny menom Prvkoviny (rodné mesto pani Sodíkovej a aj pána Chlóra) a hľadať pána Kyslíka. Pár dní na to sa Oxid Lítny vybral do tejto dedinky, no nikoho menom Kyslík nenašiel. Pýtal sa všetkých, či ho náhodou nepoznajú, no nikto o ňom nevedel, až kým nestretol pani Rubídiovú, sestru pani Sodíkovej a pani Lítnej. Bývali na ulici Alkalických kovov. Boli to veľmi výbušné povahy. Pani Rubídiová vždy závidela pani Lítnej jej nádherné červené vlasy. Jej fialové sa jej vôbec nepáčili. Oxida Lítneho ale zaujímalo, kde je jeho mama alebo jeho otec. Pani Rubídiová povedala, že pán Kyslík zahynul pri tragickej nehode spolu s pánom Vodíkom. Pani Lítna sa po jeho smrti nasťahovala k pani Rubídiovej. Oxid Lítny sa hneď rozbehol, že sa s ňou pôjde privítať, no zistil, že sa ešte nevrátila z práce. Rozhodol sa počkať ju u pani Rubídiovej. Tá mu zatiaľ rozprávala o detstve, keď v tom niekto prišiel domov a zakričal: „Rubinka, už som doma z práce!“ Oxid Lítny sa hneď rozbehol objať svoju mamu, pani Lítnu. Tá najprv bola v šoku, no nakoniec jej aj slza vyhŕkla z oka. Bola celá šťastná. Do noci sa rozprávali o tom, ako žijú, čo robia a čo ich baví. Neskôr sa pani Lítna ospravedlnila za to, že dala Oxida Lítneho k pani Sodíkovej. Vraj to bolo to najlepšie, čo mohla pre neho spraviť, lebo s Kyslíkom nemali čo do úst a nezvládli by sa starať ešte aj o Oxida Lítneho. Nakoniec sa rozhodli, že sa všetci presťahujú k pani Sodíkovej a pánovi Chlórovi, lebo tí mali najväčší dom. Žili šťastne, až kým nepomreli.
Lenka Dávidová, Marián Borza, 8.C
PRÍBEH O ZAKÁZANEJ LÁSKE
Kde bolo, tam bolo, bol jeden krásny svet menom Prvkov, v ktorom sa všetci mali radi. Prvky spoločne vytvárali zlúčeniny. Ale medzi prvkami bol jeden problémový prvok. Volal sa Horčík. Horčík mal veľký problém. Bol zamilovaný do krásnej, nežnej slečny menom Voda. Horčík vedel, že oni spolu byť nemôžu a veľmi ho to bolelo. Najmä v lete, keď je vyššia teplota, by pri ich styku došlo k premene na hydroxid horečnatý, pričom by vznikol jasný biely plameň.
Voda bola z bohatej rodiny. Bola obľúbená, ale Horčík nemal nikto rád. Jedného krásneho dňa bol v Prvkove ten najdôležitejší deň – Valentín. Všetci mali dvojicu, len chudák Horčík bol sám. Teda si to aspoň myslel. Po minulé roky bol na slávnosti každý, len on nie. Rozhodol sa, že tento rok skúsi šťastie a vybral sa tiež na slávnosť. Ale uprostred ostatných prvkov a zlúčenín sa necítil dobre. Rozbehol sa teda domov. A tu narazil na Vodu. Začal horieť a vodu popálil. Vodu to veľmi bolelo, ale aj napriek tomu ho Voda oslovila a ospravedlnila sa za to, že nepozerala pred seba. Dali sa do reči a celý večer nachádzali nové a nové témy. Zhodli sa na tom, že ich vzájomné sympatie sú láska. A navyše ZAKÁZANÁ, lebo spolu nemôžu byť. Horčík vode povedal, že to nie je dobrý nápad. Napriek tomu sa stretávali celý rok. O rok, na Valentína, si medzi sebou vymieňali darčeky. Horčík dostal od Vody obal, v ktorom bude chodiť, aby neublížil vode a aby tak mohli byť spolu.
Šťastný koniec to bol....
Saskia Kocáková, 8.C
